Koncepcia rozvoja mesta

1.   REGIONÁLNE VÄZBY A  POSTAVENIE MESTA NITRY  
V SPÁDOVEJ OBLASTI NITRIANSKEHO KRAJA  


Mesto Nitra z hľadiska pripravovanej Koncepcie územného rozvoja Slovenska sa považuje za sídelné centrum (pól), ktoré zabezpečuje najvyšší štandard terciálnej obsluhy.    

Z hľadiska začlenenia do sídelnej štruktúry je nutné predpokladať polarizačné a aglomeračné účinky mesta Bratislavy, ktoré sú tak silné, že v budúcnosti sa dá očakávať vytvorenie jedného ťažiska osídlenia: bratislavsko – trnavsko – nitrianskeho ťažiska osídlenia, a tak sa samotné mesto môže stať  periférnou súčasťou hlavnej ťažiskovej štruktúry štátu,  a súčasne začlenené do sídelnej štruktúry ponitrianskej sídelnej rozvojovej osi (Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno), ktorá by mala byť posilnená aj komunikačným prepojením z považského multimodálneho koridoru.  

Mesto Nitra ako centrum a súčasne križovatka dvoch významných trás, sa musí preto identifikovať v dvoch svojich polohách:    
-   po prvé ako centrum podradené významnejšiemu ťažisku osídlenia  - Bratislave, s ktorým je nevyhnutné vytvárať intenzívne existenčné väzby, a súčasne  ako mesto ležiace na silnej trase k ohniskovej štruktúre štátu (prepojenie banskobystricko – zvolenského a z časti aj košicko – prešovského ťažiska osídlenia s bratislavsko – trnavsko - nitrianskym ťažiskom osídlenia),    
-  po druhé ako mesto tangentujúce svoje krajské pôsobisko. So vznikom severojužného prepojenia predpokladáme postupný nárast regionálnej trasy na trasu nadregionálnu a bod kríženia, ktorý vznikne v Nitre treba využiť pre hospodársko-ekonomický vzrast mesta.  

Aby mesto Nitra túto úlohu mohlo  plniť, je potrebné plniť  hlavné rozvojové ciele sídla v jeho jednotlivých cieľoch rozpracovaných v nasledujúcich častiach materiálu. Stavebná a urbanistická štruktúra mesta spolu so štandardom terciálnej obsluhy je tak založená, že funkciu zabezpečovania najvyššieho štandardu terciálnej obsluhy môže v krátkej budúcnosti bezproblémovo plniť.  



2.     ÚZEMNÝ ROZVOJ SÍDELNÉHO ÚTVARU NITRA  

Mesto Nitra, z hľadiska sídelnej štruktúry Slovenskej republiky, je definované ako centrum nadregionálneho až celoštátneho významu a v niektorých špecifických funkciách až významu medzinárodného. Urbanistická a prírodná koncepcia predstavuje základný syntetický pohľad na hlavné rozvojové ciele sídla a jeho jednotlivých častí, stanovenie základnej stratégie pre budúcnosť mesta vo všetkých polohách (stavebnej štruktúre, štruktúre verejných priestorov a prírodnej štruktúre). Základnú návrhovú kostru mesta Nitry predstavuje v súčasnosti spracovaný koncept riešenia územného plánu  mesta Nitry.  

1/ Základným nástrojom pre rozhodovanie a  realizáciu koncepcie územného rozvoja bude nový schválený územný plán  mesta Nitra  (ÚPN mesta Nitra).  

2/ Pre rozhodovanie a realizáciu koncepcie územného a architektonického rozvoja centra mesta Nitry bude územný plán centrálnej mestskej zóny mesta Nitra (ÚPN-CMZ Nitra).  


2.1.  DEMOGRAFIA  

V sídelnom útvare Nitra bývalo ku dňu 1.5.2001 (podľa evidencie Mestského úradu v Nitre) 87 613 obyvateľov. Mesto Nitra je štvrtým najväčším mestom na Slovensku s hustotou osídlenia 808 obyv./km2. Administratívno-správne sídlo Nitra bolo vytvorené r.1873 administratívnym zlúčením Horného a  Dolného Mesta. V roku 1886 sa k Nitre pričlenila samostatná obec Párovce, v roku 1911 obec Zobor, v roku 1950 obec Čermáň a Párovské Háje, v roku 1960 obec Horné Krškany, Chrenová, Kynek a Mlynárce, v roku 1974 obec Dolné Krškany a Nitrianske Hrnčiarovce, v roku 1975 obec  Dolné Štitáre, Veľké Janíkovce a Dražovce, v roku 1976 obec Ivánka pri Nitre a  Lužianky.    
Súčasné tendencie naznačujú, že prírastok obyvateľstva administratívnym pričleňovaním ďalších sídelných jednotiek je zastavený. K 1.1.1991 sa odčlenila mestská časť    
Hrnčiarovce. K 1.9. 1992 mestská časť Ivanka a k 1. 7. 1993 mestská časť Lužianky. Dá sa predpokladať, že aj u niektorých ďalších  integračne pričlenených obcí, ktoré nie sú územne súčasťou súvisle zastavaného územia „jadrového mesta“, dôjde k opätovnému administratívnemu a územnému osamostatneniu.  
V súčasnosti sa sídelný útvar Nitra skladá zo 14 mestských častí Celková plocha katastrálneho územia je 102,20 km2 Z analýzy populačného vývoja mesta Nitry vyplýva, že na konci 80. a 90. rokov sa narušili dlhodobé demografické tendencie. Výrazne sa zmenilo reprodukčné správanie obyvateľstva, ktoré sa prejavuje najmä v prudkom znižovaní počtu živonarodených detí. Z vývoja živonarodenosti a úmrtnosti vyplýva, že hrubá miera prirodzeného prírastku je v súčasnosti veľmi nízka. Okrem znižovania prirodzených prírastkov obyvateľstva dochádza aj k postupnému znižovaniu intenzity migračných pobytov.  
Priemerný ročný prirodzený prírastok za roky  1971-80 bol 1,10 %,  
za roky  1981-90 bol 1,07%,  
za roky 1991-98 bol už iba 0,26 %.  
Obdobný trend môžeme sledovať aj z hľadiska priemerného ročného prírastku migráciou  
- za roky 1971-80 to bola hodnota 1,23 %,  
- za roky 1981-90 to bola hodnota 1,22 %,  
- za roky 1991-98 je to už iba 0,04 %.  



Vychádzajúc z demografických projekcií možno predpokladať, že počet obyvateľov sa bude vyvíjať v dvoch variantoch:  
-    nízky variant – uvažuje v celom projektovom období s pokračujúcim poklesom pôrodnosti a so stagnujúcou, príp. mierne rastúcou úmrtnosťou – ročný nárast obyvateľstva – r n o  

2001obyv. r n o (%) 2005obyv. r n o (%) 2 010obyv. r n o(%) 2015obyv. r n o(%) 2020obyv.  
87 613 0,05 87765 0,03 87897 -0,01 87 853 -0,05 87 633  

-  vysoký   variant  s migráciou, ktorý bude v územno-plánovacej dokumentácii sídelného útvaru mesta Nitra tvoriť základ pre bilančné úvahy, pre ktoré je rozhodujúcim faktorom počet obyvateľov, uvažuje do návrhového obdobia s nasledujúcim počtom obyvateľov:  

2001obyv. r n o (%) 2005obyv. r n o (%) 2010obyv. r n o(%) 2015obyv. r n o(%) 2020obyv.  
87 613 0,12 88 071 0,14 88 687 0,05 88 908 0,10 89 352  

Migračné prírastky obyvateľov v SÚ Nitra budú závislé od stability hospodárskej základne v sídle a v jeho záujmovom území. Rozvoj hospodárskej základne na území mesta sa nedá jednoznačne presne prognostikovať. Pre možný vyšší prírastok obyvateľstva migráciou do sídelného útvaru je potrebné vytvoriť podmienky (rezervy) v oblasti územných rezerv pre rozvoj bývania – určiť a pripravovať nové lokality pre bytovú výstavbu, či už v zastavanom území, resp. mimo zastavaného územia je potrebné i z dôvodov prirodzeného prírastku obyvateľov, ako i z dôvodu zníženia počtu cenzových domácností a vylepšenia obyvateľnosti jestvujúcich bytov.  

Predpokladané prírastky obyvateľstva vo výhľadových obdobiach v meste Nitra:  
1999-2005 2005-2010 2010-2015 2015-2020 1998-2020  
Nitra 523 -616 -221 -444 -1804  

Od roku 1991 predstavuje priemerný ročný celkový prírastok 260,4 obyvateľov. Za roky 1997 a 1998 nastáva prvýkrát úbytok obyvateľstva a tento sa neustále zväčšuje.  
V štruktúre obyvateľstva podľa pohlavia prevládajú v meste Nitra ženy (51,6 %) z celkovej populácie, na 1000 mužov pripadá 1066 žien.  
Veková štruktúra obyvateľstva Nitry sa postupne mení v prospech starších vekových kategórií po dosiahnutí dôchodkového veku (15,2 % nárast o 1,1 %) a súčasne sa znižuje podiel obyvateľstva v predproduktívnom  veku 0-15 rokov (19,2 % pokles o 7,3 %).  
Najväčší podiel obyvateľov v produktívnom veku nad 18 rokov do dôchodkového veku je v lokalite Klokočina (30,1 %). Najväčší podiel obyvateľov v poproduktívnom veku po dosiahnutí dôchodkového veku  je v lokalite Chrenová (19,7 %), Párovce (15 %).  
Zo základného materiálu koncepcie rozvoja ÚPN-SÚ Nitra pre stanovenie koncepcie územného  rozvoja mesta Nitry vyplývajú nasledovné ciele:  
-    v územnom rozvoji mesta zabezpečovať územné podmienky pre rozvoj mesta:  
- v časti urbanizovaného priestoru,    
  - v časti prírodného prostredia,  
-   usmerňovať nutné koridory  technickej a dopravnej infraštruktúry tak, aby v budúcnosti neboli prekážkou v rozvoji mesta,  


-    vytvárať územnotechnické podmienky pre rozvoj:  
- hospodárskych aktivít na území mesta,  
  - obytných   aktivít   (s predpokladaným  demografickým   nárastom obyvateľstva)           a s primeranou občianskou vybavenosťou,  
  - kontinuálny rozvoj vyššej občianskej vybavenosti tak, aby sídlo plnilo funkciu centra         nadregionálneho až celoštátneho významu.  

Funkčné členenie územia mesta:  

Územie mesta je členené z hľadiska prevažujúceho funkčného využitia plôch na bývanie, výrobu, vybavenosť, dopravu a technickú infraštruktúru:  
-   výrobné funkcie primárneho sektoru rozvíjať v prímestských častiach Dražovce, Janíkovce, Štitáre, Párovské háje,  
- výrobné funkcie sekundárneho sektoru – stredných a veľkých podnikov, rozvíjať v mestských častiach Mlynárce (väzba na Lužianky), Horné a Dolné Krškany, Čermáň (Cabajská cesta),  
-   vybavenostno-výrobné funkcie sekundárneho sektoru – malé a obmedzene stredné podniky rozvíjať v mestských častiach Mlynárce (pri kruhovom objazde), Klokočina (okrajová časť–Lukov dvor), Chrenová  - Levická cesta, Chrenová – Janíkovce (medzipriestor), Čermáň (Cabajská ulica, Hornočermánska ulica),    
-  vybavenostné  funkcie nadmestského významu a mestského významu rozvíjať v rámci  celomestského centra a hlavných mestských urbanistických osí,    
-  vybavenostné funkcie mestského významu v rámci obvodových centier obytných zón Chrenová, Klokočina, Zobor,  
-  športovo-rekreačné funkcie celomestského významu rozvíjať  v lokalitách Mestský park, Brezový háj – LAŠ, Chrenová, za Agrokomplexom,   Klokočina – pod Borinou, Kynek – Kynecký les,  Zobor (pohybové aktivity v prírodnom prostredí),  
-   obytné funkcie rozvíjať v celom území mesta, nové plochy ťažiskovo v mestských častiach Diely, Kynek, Čermáň, Zobor (v jestvujúcich záhradách), Chrenová – IBV, Janíkovce.  

   Disponobilné územie pre územný rozvoj mesta (využitie determinované výrazným rozvojom hospodárskej základne v sídelnom útvare) vymedziť v polohách Lupka, pod Kynekom, nad Čermáňom, Párovské lúky (rozvoj v lokalite podmienený prehodnotením  ochranných pásiem vodných zdrojov v danom území).  

Stanovenie časových horizontov:  
- spracovaná a schválená Aktualizácia ÚPN-SÚ Nitra  je  podkladom pre územné rozhodovanie do schválenia nového územného plánu,  
-   nový ÚPN SÚ Nitra, v súčasnosti v etape konceptu riešenia, bude podkladom pre územné rozhodovanie pre návrhové obdobie do roku 2015.  
Konkrétny časový horizont jednotlivých vecných zámerov územného rozvoja mesta sa nedá jednoznačne reálne presne časovo určovať, pretože čas realizácie jednotlivých zámerov je závislý od množstva vplyvov objektívneho a subjektívneho charakteru.  
Z tohto dôvodu základnú časovú orientáciu realizácie vecných zámerov  uvádzame pre prioritné zámery mesta v predpokladanom časovom pláne:  
- krátkodobom (do  3 až 5 rokov),  
- dlhodobom (nad 15 rokov).  


2.2   PRIORITNÉ ZÁMERY ROZVOJA MESTA  

Zámery krátkodobé (3 až 5 rokov) pre funkciu:  
1.  Bývanie    
-  reštrukturalizácia    vnútorných   štruktúr, modernizácia jestvujúcich bytov, resp. nová výstavba  v území,  
-   realizovať ucelenú výstavbu v mestských častiach Čermáň, Diely,  
-   pre dostavbu využívať rezervy v zastavanom území jednotlivých mestských častí Mlynárce Klokočina-Diely pri zohľadnení a rešpektovaní jestvujúcej zástavby,  
-   vytvoriť  územné podmienky pre navrhované lokality i mimo hranicu zastavaného územia, najmä v priamom kontakte s jestvujúcimi lokalitami bývania (Šúdol, Zobor, Dražovská cesta, Chrenová, Čermáň, Janíkovce, Štitáre).  
2.  Výrobná sféra  
-   z hľadiska územného rozvoja v zastavanom území využívať jestvujúce výrobné areály, i s možnosťou ich reštrukturalizácie na menšie výrobné podniky,  
-   vytvárať  územné  podmienky  pre novú  výstavbu,  resp. rozširovanie jestvujúcich výrobných areálov mimo zastavaného územia (lokalita Horné Krškany  vo väzbe na Čermáň).  
3.    Vybavenosť  
-  dobudovanie  základnej občianskej vybavenosti v jestvujúcich obytných územiach (Klokočina, Čermáň-Martinák, Diely, Zobor, najmä preluky medzi Mostnou a Podzámskou ulicou, dostavba Palárikovej ulici.),  
-   vytvoriť  územné podmienky pre rozšírenie, príp. vybudovanie nových cintorínov vo vzťahu k mestským častiam,  
-   vytvárať   územné  podmienky  pre  zakladanie  lokálnych  vybavenostných  centier  v obytných územiach,  
-  vytvárať územné podmienky pre komerčnú vybavenosť (Horné a Dolné Krškany – Novozámocká ul., Levická ul., Dolnočeránska ul., lokalita Pod Zoborom) vo väzbe na výrobné areály.  
4.   Rekrerácia  
-     vytvárať územné podmienky pre rekreačné zóny:  
   -  Borina – s väzbou na obytný súbor Klokočina,  
   -  Kynek – vo väzbe na areál koniarne (agroturistika),  
   -  Južná rekreačná zóna – väzba na AX a obytný súbor Chrenová,  
-    na dennú rekreáciu obyvateľov využívať meander rieky Nitry vo väzbe na Brezový háj,       Zobor, Párovské lúky,  
-     riešenie   mesta     Nitry   ako   komplexné  centrum   CR   vyššieho   významu   v   oblasti      
   poznávacieho  CR s dôrazom  na   bohatú kultúrno-spoločenskú funkciu a na podujatia na    
   výstavisku Agrokomplexu ako veľtržné mesto,  
-     rozvíjať cieľavedomú tvorbu rekreačných územných celkov (ďalej len RÚC) v súvislejšej   rekreačnej krajine, v ktorých sa funkčne a priestorovo preväzujú jednotlivé rekreačné   priestory  a turistické  ciele  RÚC v západnej  časti Tribeča začínajúci nad Nitrou     lesoparkom   Zobor-Žibrica až po rekreačné priestory pod Veľkým Tribečom so    strediskom  Remitáž, hradom Gýmeš a obcou Jedľové Kostoľany,  
-     Mesto Nitra zapájať do rekreačného územného celku vo väzbe na Topoľčianky, rekreačný  
   a poznávací turizmus s rekreačnými útvarmi – zimné športy,  
-    overovať   možnosti   využitia    pre   týždennú   rekreáciu   obyvateľov    mesta  Nitry pri  vodných nádržiach, bagroviskách v Ivanke- Branči, Čechynciach, termálnom kúpalisku Poľný  Kesov .  
-     vytvárať územné podmienky pre realizáciu nového kúpaliska  v  Nitre  

5.   Technická infraštruktúra  
-     rekonštrukcia mestskej  ČOV  
-     rekonštrukcia systému zásobovania teplom – PPC  
-  doriešiť   využitie   vodných zdrojov v časti Párovské lúky (podmieňuje možnosť novonavrhovanej výstavby)  
-    CMZ – preluka   medzi     Mostnou   a   Podzámskou ulicou (dobudovanie trafostanice, prekládka kanála Nitričky, rekonštrukcia IS),  podmieňuje  možnosť dostavby územia CMZ a námestia.  

Dlhodobé zámery (nad 15 rokov)  

1.  Bývanie  
-   vytvárať územné podmienky pre rozvoj bývania v lokalitách Horné Krškany - za riekou Nitra, Čermáň – nad Hornočermánskou ulicou, Kynek-Šúdol,  Levická cesta – Kopanice, Párovské lúky - medzi severným obchvatom mesta a  riekou Nitra (podmienené prehodnotením ochranných pásiem jestvujúcich  vodných zdrojov) s koeficientom zastavanosti kz = 0,12 s indexom podlažnej plochy Ipp = 0,39 (porovnanie: sídlisko Chrenová kz = 0,15, Ipp = 0,51,  Dolné Mesto kz =0,25, Ipp=0,75).  
2.   Vybavenosť  
-  blokovať   územie   medzi  Zoborom a  Dražovcami pre špecifickú vybavenosť nadregionálneho významu,    
-     vytvoriť   územné   podmienky   pre  možnosť rozšírenia rekreačnej zóny sever – Mestský park v rámci disponibilného územia Párovské lúky.  
-    vybudovanie   nového centra mesta na Párovských  lúkach podľa spracovanej štúdie na predmetné územie.  
3.  Vodné hospodárstvo  
-    rekonštrukcia hlavných kanalizačných zberačov,  
-   pripravovať územnú rezervu pre lokálne ČOV v mestských častiach Janíkovce, Dražovce, Kynek,  Štitáre a navrhovať kanalizačné rozvody,  
-   dobudovať kanalizačné uličné rozvody (Zobor, Mlynárce, Horné a Dolné Krškany).  
4.  Vodovody  
-    vytvoriť podmienky pre prepojenie na vodný zdroj Gabčíkovo,    
-    plynofikácia,  
-  dobudovávať plynofikačné siete v mestských častiach Janíkovce, Párovské háje, Zobor, Štitáre.  
5.  Elektrifikácia  
-    zabezpečovať prekládky trás vzdušných vedení v zastavanom území Šúdol, Zobor,  
-    rekonštrukcia jestvujúcich transformačných staníc.  
6.  Zásobovanie teplom  
-    vybudovanie integrovaného systému centrálneho zásobovania teplom.  


2.3    BYTOVÁ VÝSTAVBA  

Zástavbou pre bývanie treba rozumieť skupinu stavieb, prípadne stavbu slúžiacu pre bývanie alebo pre bývanie ako prevažujúcu funkciu (viac ako 50% podlažnej plochy stavby slúži pre bývanie).    
V sídelnom útvare mesta Nitra je k 1.1.2000 evidovaných 31 622 bytov.    

Bytový fond – súčasný stav  
Územno-priestorový Celok Byty Domy  
rodinné domy bytové domy Spolu Podiel(%) rodinné domy Bytové domy Spolu Podiel(%)  
Spolu 7189 23579 31622 100 6961 1681 8480 100  

Lokality s najväčším počtom domov sú Zobor a Čermáň, teda tie časti, kde sa najviac uplatňuje voľná uličná nízkopodlažná zástavba (rodinné domy) a lokality s najväčším počtom bytov sú Klokočina, Chrenová a Párovce, teda tie časti, kde sa uplatňuje vysokopodlažná solitérna zástavba.  
Hodnota počtu obyvateľov na jeden byt dosiahla 2,83 čo znamená pokles oproti roku 1991 (vtedy 3,07), čím sa potvrdzuje postupný trend znižovania obložnosti bytov.  
V súčasnej dobe je bytová výstavba plne riadená trhovým hospodárstvom a determinovaná rôznymi zákonnými úpravami. Z tohoto pohľadu nie je potrebné stanovovanie potreby nových bytových jednotiek, ale predovšetkým vytváranie podmienok pre novú výstavbu a sledovanie neprevýšenia maximálnej (optimálnej) kapacity územia.    
Prevažujúcu druhovú skladbu bytovej výstavby tvoria bytové domy ako základná charakteristika mestskej zástavby a je organizovaná ucelene do okolia centra mesta. V periférnych oblastiach mesta vystupujú rodinné domy – organizované najmä do lokalít Šúdol, Nová Chrenová a Zobor ako aj do satelitných častí mesta Dražovce, Horné a Dolné Krškany, Párovské Háje,  Veľké Janíkovce (pripravovať plošné rezervy pre novú IBV) a Dolné Štitáre.    

Celková bilancia obytnej zástavby – návrh (výpočtová optimálna projekcia) do r.2015  
Územno-priestorové celky Bývanie Veľkosť bytu (m2) Počet bytov obložnosť Počet obyvateľov Hustota obyv./km2  
Spolu 6120000 100 až 150 56152 2,90 162746 1510  

Najväčší a bezproblémový potencionál pre výstavbu je lokalita Diely. Jedná sa o oblasť severovýchodne od navrhovanej komunikácie prepájajúcej Kmeťovu a Trnavskú ulicu. Predmetné územie je majetkoprávne vysporiadané vo vlastníctve mesta Nitry.  


Hromadné formy bývania - zástavba bytovými objektmi  

V súčasnej dobe mesto po stagnácii v štátom riadenej výstavbe bytov pociťuje značný nedostatok bytov a narastá skôr tendencia výstavby rodinných domov. Je potrebné stanoviť optimálny pomer rodinnej a hromadnej výstavby. Je nevyhnutné pristúpiť k intenzívnej výstavbe najmä v nových pripravovaných lokalitách, teda k výstavbe obytných domov, ktoré sú jednoznačnou charakteristikou mestskej štruktúry. Na rozdiel od doteraz známej solitérnej (sídliskovej) výstavby je potrebné novú obytnú výstavbu organizovať do kompaktných uličných foriem ako najvyššej priestorovej kvality mesta. Druhým polemickým okruhom prehodnotenia tejto zástavby je otázka jej existencie ako samostatných, segregovaných obytných štvrtí. Pre takéto územie tak vznikla veľmi silná existenčná väzba s centrálnym územím mesta a miestom práce založená na dopravných vzťahoch. Pre humanizáciu obytných súborov je potrebné vytvoriť organizačné a technické podmienky pre množstvo investorov tak, aby naplnili priestor požadovanou stavebnou štruktúrou. Je potrebné pre rozvoj takýchto jednotlivých území mať vypracovaný regulačný plán.  
V súčasnej dobe  je na Službyte a OSBD evidovaných spolu 1594 žiadostí o byty v bytových domoch. Žiadatelia majú záujem výlučne o prenájom bytov v prevažnej miere III.veľkostnej kategórie. Stavebné firmy, ktoré realizujú bytovú výstavbu, majú problémy s odpredajom bytov do osobného vlastníctva. V súčasnosti realizované byty nie sú v plnej miere zmluvne pokryté záujemcami o ich odkúpenie. Táto situácia je spôsobená ponukou na odpredaj  starších  bytov  v  osobnom  vlastníctve  za  nižšiu  trhovú  cenu. Je potrebné sústrediť sa na vytvorenie obojstranne výhodných podmienok pre rozvoj nájomných bytov.  
Na území mesta sa projekčne pripravujú a realizujú hromadné formy bývania v lokalitách v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a územnoplánovacími podkladmi.  

Lokality pre hromadné formy bývania (krátkodobý výhľad):    

Nitra-Čermáň (stavebník fy Martinák)    
-  celková kapacita  410 b.j. realizovaných nasledovne:  
-  r. 1996-1997 v rámci I. etapy  – 36 b.j.,  
  -  r. 1998 v rámci II. etapy – 12 b.j. (3-izbové byty),  
  - r. 1999 v rámci II. etapy – 57 b.j. (z toho: 10 – 1-izbových bytov, 20 – 2-izb.            bytov, 12 – 3-izbových bytov, 14 – 4-izbových, 1 – 5-izbový byt),  
  -  r. 2000 dokončená II. etapa – 45 b.j. ( z toho: 10–1-izb., 20–2-izb., 9–3-izb.,  6 – 4-izb.),  
-   v súčasnosti je rozostavaných 6 bytových domov  - 58 b.j. s predpokladanou kolaudáciou do konca r.2000,  
-    projekčne pripravených 169 b.j.,vrátane občianskej vybavenosti (pozdĺž Golianovej ulice).  

Mlynárce Diely III. – územie pripravené v rámci režimu KBV  
-   celkovo uvažované so 447 bytmi,  
-   pre realizáciu je projekčne pripravených 230 b.j. (v štádiu stavebného konania).  

Mlynárce Diely IV. (stavebník bytové družstvo Radosť Bratislava)  
-   spracovaná urbanistická štúdia  pre cca 550 bytov,  
-  v prvej etape výstavby uvažované  s cca 246 bytmi, v súčasnosti sa spracováva PD na I.etapu pre územné konanie.  

Humanizácia OS Klokočina  
-   Obytný dom Klokočina III. - Petzvalova ul. 63 b.j. (v súčasnosti rozostavaný),  

Plošné rezervy v štádiu projektovej prípravy:  
-   Borová ulica -  286 b.j.  
-   Pod Borinou -  36 b.j.  
Kapacita spolu:   1597 b.j.    

Návrh variantných možností financovania výstavby bytových objektov C108 a C109 v rámci KBV Mlynárce –Diely III.:  

Mesto Nitra zabezpečuje dostavbu bytových objektov C 108 a C 109 v rámci KBV Mlynárce-Diely III. Bytový dom C108 sekcia „A“ a sekcia „B“ navrhovaný počet bytových jednotiek – 50. Náklady podľa PD – 49 870 000,- Sk. Bytový dom C109 – počet bytových jednotiek 20. Náklady podľa PD – 21 029 000,- Sk.  


Variantné možnosti financovania:  
1.   variant:   príspevok zo ŠFRB (max. 80 %) + dofinancovanie ostatnými zdrojmi, PSS, VÚB–WUSTENROT,  
2.   variant: príspevok zo ŠFRB (max. 80 %) + dofinancovanie z MVaRR SR dotáciou vo  výške 30-40 % z obstarávacích nákladov stavby, z toho vyplýva trvalo nájomné byty,  
3.    variant: príspevok zo ŠFRB (max. 80 %) + dofinancovanie stavebníkmi (zákazníkmi),  
4.    variant: 20 % mestský fond rozvoja bývania, 30-40 % MVaRR SR a 40-50 % ŠFRB.    

         Zároveň v rámci riešenia bytovej situácie mesta podporuje i bytovú výstavbu zabezpečovanú inými subjektami. V tejto súvislosti mesto Nitra požiadalo o dotáciu z FNM SR  v rámci „Rozvojového programu podpory bytovej výstavby na rok 1997-1998“. Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pre stavbu technickej vybavenosti k 131 b.j. Nitra-Čermáň II. etapa (stavebníkom je fy Martinák).               Poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5 694 tis. Sk boli čerpané v nadväznosti na kolaudovanie bytových jednotiek, pre technickú vybavenosť (ďalej TV) realizovala nasledovne:  
r. 1997 3 100 tis. Sk      
r. 1998 1 859 tis. Sk  
r. 1999   735 tis. Sk  

Pre rok 2000 boli do programu podpory rozvoja bývania -  technická infraštruktúra zaradené stavby s priznanou dotáciou vo výške:    
TV k 56 b.j. – Petzvalova ul. 3 920 tis. Sk  
TV k 85 b.j. – Nitra-Čermáň 5 950 tis. Sk  
TV k 20 b.j. – C 108 Mlynárce-Diely III. 1 400 tis. Sk  
TV k 50 b.j. – C 109 Mlynárce-Diely III.          3 187 tis. Sk  

Lokality pre hromadné formy bývania, ktoré sú z dlhodobého hľadiska uvažované ako plošné rezervy:  
- za Agrokomplexom 1 365 b.j.  
- Mlynárce Diely V. 1 100 b.j.  
- Párovské Lúky 2 172 b.j.  
Spolu: 4 637 b.j.  


Individuálne formy bývania - zástavba objektmi rodinných domov  

V súčasnej dobe jediný druh výstavby, ktorý možno povedať, že napriek celkovej stavebnej recesii je pomerne uspokojivý. V súvislosti s chýbajúcou inou výstavbou až „škodlivý“ pre rozvoj mestskej aglomerácie, ak sa požaduje takáto zástavba v rámci mesta.  
Tento druh zástavby sa všeobecne pripúšťa a požaduje v periférnych oblastiach mesta Dražovce, Dolné Štitáre, Kynek, Nová Chrenová, Párovské Háje, Veľké Janíkovce, Šúdol, Zobor a v obmedzenej miere v Horných a Dolných Krškanoch.  
Na území mesta sa projekčne pripravujú a realizujú individuálne formy bývania v lokalitách v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a územnoplánovacími podkladmi.  




Individuálne formy bývania usmerňujeme v nasledovných  lokalitách (krátkodobý výhľad):  

Chrenová - Mikov Dvor  
-   celková  kapacita  51 b. j. - územné rozhodnutie  vydané, v súčasnosti prebiehajú stavebné konania na  jednotlivé stavby,  
-   v súčasnosti rozostavaných 7 objektov rodinných domov. a radové domy.  

Nad Klokočinou III., nad Kmeťovou ulicou  
-   celková kapacita 70 rodinných domov,  
 na časť lokality (9 RD) vydané  územné rozhodnutie a stavebné povolenia na jednotlivé stavby,  
-   na časť územia (28 RD) prebieha územné konanie,  
-   na zvyšok územia (33 RD) sa zabezpečuje PD pre územné konanie.  

Šúdol, Nad Orešinou, Kynek    
-   projekčne pripravených 70 b.j. (územné, stavebné konanie),  
-   v súčasnosti je zrealizovaných a rozostavaných 25 objektov rodinných domov,  
-   ostatné časti sa projekčne pripravujú (urbanistické štúdie).  
Chrenová - Sadová ulica  
-   územná rezerva pre cca 130  b.j. (spracovaná zastavovacia štúdia),  
-   na časť územia  cca 20 b.j. prebieha územné ev. stavebné konanie.  
Spolu:  308 b.j.  

Plošné rezervy pre rodinnú zástavbu (dlhodobý výhľad):  
-   Kynek, Šúdol 600 b.j.  
-   Zobor (nadmerné záhrady a vinohrady) 400 b.j.  
-   Čermáň (nadmerné záhrady a vinohrady) 150 b.j.  
-   Chrenová (nad Levickou cestou) 200 b.j.  
-   V. Janíkovce, Dražovce, D. a H. Krškany, Štitáre 200 b.j.  
-   Párovské Háje 50 b.j.  
Spolu:     1600 b.j.  

V období január 1999 – jún 2000 bolo skolaudovaných 114 b.j. v bytových domoch a 180 objektov rodinných domov.  

2.4.   VÝROBNÁ ZÁSTAVBA  

Výrobnou zástavbou rozumieme skupinu stavieb, prípadne stavbu slúžiacu pre výrobné účely alebo ako prevažujúcu funkciu (viac ako 50 % podlažnej plochy slúži pre výrobu). Výrobnú zástavbu v sídle prezentujú stavebné druhy:  
-   stavby pre priemysel,  
-   stavby pre poľnohospodárstvo,  
-   stavby pre skladovanie.  
V predchádzajúcom období došlo k postupnej reštrukturalizácii jestvujúcich výrobných areálov na menšie podniky.  
Z hľadiska rozvoja hospodárskej základne mesta bude mať i naďalej Nitra charakter priemyselno-poľnohospodársky s perspektívnym rastom zložky priemyselnej výroby, najmä priemysel strojárenský (výroba nástrojov, náradia, elektronické a mechanické prístroje a pod.), elektrotechnický priemysel, drevospracujúci priemysel, textilný priemysel, potravinársky priemysel.    

Priemyselná zástavba podľa charakteristických vlastností sa môže v rámci sídla lokalizovať v dvoch typoch v navrhovaných lokalitách:  
1.   Výrobných   zoskupeniach  (VZ) s   umožnením   vzniku   väčších   závodov s vyššou závislosťou na doprave, vyššej spotrebe vody a tepla, a s hygienicky nevhodnejšími prevádzkami (prevádzky nadmestského a regionálneho významu) v lokalitách Horné a Dolné Krškany, Kynek-Mlynárce v nadväznosti na Lužianky (tabuľka č. 2).  
2.    Vybavenostno – výrobných   zoskupeniach   (VVZ)   prevažne  s  lokalizáciou  menších zariadení s nižšou závislosťou na doprave, spotrebe vody a tepla a s hygienicky neškodnými prevádzkami (prevádzky mestského významu predstavujú rozptyl výroby do okrajových polôh obytného územia) v lokalitách Horné a Dolné Krškany – pozdĺž Novozámockej ulice, Mikov dvor, Levická cesta, Mlynárce-Diely, Čermáň (tabuľka č. 1).  

V poľnohospodárskom odvetví je výroba zastúpená družstevným a štátnym hospodárstvom. Aktivizácia súkromného poľnohospodárskeho sektoru nie je na území mesta výrazná. Niektoré areály poľnohospodárskej výroby v poslednom období zmenili charakter svojej prevádzky náhradou za prevádzky výrobných a nevýrobných služieb.                        Rozvoj poľnohospodárskej zástavby sa podľa charakteristických vlastností môže lokalizovať v produkčných oblastiach (PO) (s kapacitnými a priestorovými podmienkami) v navrhovaných lokalitách: Párovské Háje,  Janíkovce, Dražovce, Štitáre, Kynecká dolina, Krškany (tabuľka č. 3).  
Pre potreby samostatne hospodáriacich roľníkov sa pripúšťa budovanie malokapacitných zariadení pre poľnohospodársku výrobu len ako súčasť (prístavba, hospodársky dvor) vlastnej obytnej stavby v lokalitách Párovské Háje, Veľké Janíkovce, Dražovce, Horné a Dolné Krškany.  
Pre posudzovanie lokality a kapacity zástavby skladovacími objektami sa k týmto prihliada ako k priemyselnej zástavbe. Sklady vyžadujúce rozsiahle hygienické pásmo, alebo priestorovo náročné, je možno umiestňovať v rámci výrobných zoskupení. Sklady  s minimálnym ochranným pásmom a  primeranými priestorovými nárokmi v rámci vybavenostno-výrobných zoskupení.  

2.5  VYBAVENOSTNÁ ZÁSTAVBA  

Zástavbou pre vybavenosť treba rozumieť skupinu stavieb, príp. stavbu slúžiacu pre vybavenosť (občiansku vybavenosť), alebo pre vybavenosť ako prevažujúcu funkciu (viac ako 50 % podlažnej plochy stavby slúži pre vybavenosť).  
Konkrétne stavebné druhy reprezentujúce vybavenostnú zástavbu:  
-   zariadenia   školské, kultúrne, športové a rekreačné, zdravotnícke, sociálne, maloobchodné,   veľkoobchodné, ubytovacie, stravovacie, veľtržné, nevýrobné, výrobné a opravárenské.  
Z hľadiska majetko-právneho postavenia stavebníka rozlišujeme:  
-   komerčnú vybavenostnú zástavbu (stavby realizované súkromnými stavebníkmi a slúžiace pre  vlastnú potrebu, alebo pre vytvorenie zisku – kapacitne neriadená vybavenosť),  
-   nekomerčnú vybavenostnú zástavbu (stavby realizované v rámci programu výstavby, resp. sociálnej výstavby mestom alebo štátom – kapacitne riadená vybavenosť).  
Z hľadiska potreby rozlišujeme:  
1.  základná vybavenostná zástavba predstavuje druh vybavenosti, ktorá napĺňa základné ľudské potreby, a preto  je ju nutné dobudovať  v rámci centier jestvujúcich obytných súborov a obytných území a súčasne vytvoriť územné podmienky pre zakladanie lokálnych vybavenostných centier v novonavrhovaných lokalitách pre obytnú zástavbu. Neumiestňovať sem podľa možností nadmestské funkcie.    

krátkodobý výhľad:  
-   základnú   občiansku   vybavenosť   dobudovávať  v  rámci centier obytných súborov a obytných území Klokočina, Čermáň – Martinák, Diely, Zobor, Janíkovce  
dlhodobý výhľad:  
-  vytvárať územné podmienky pre založenie nového centra základnej vybavenosti na Párovských lúkach  

2.   vyššia vybavenostná zástavba a špecifická vybavenostná zástavba.  
Vyššia a špecifická vybavenostná zástavba predstavuje kumuláciu najdôležitejších, najrozmanitejších a nevyhnutných funkcií, vybaveností pre určitú spádovú oblasť obyvateľstva. Takáto stavebná štruktúra má preto najväčšie predpoklady pre vznik jadra štruktúry (má výrazne centralizačný charakter), prípadne tvorí centrálne línie. Podľa koncepcie MK SR mesto Nitra bude mať dominantnú úlohu kultúrno-spoločenského centra, a bude plniť funkciu regionálneho kultúrneho centra a kultúrneho centra v celoslovenskom významovom kontexte. Vyššiu a špecifickú celomestskú až regionálnu vybavenosť vyplývajúcu z postavenia a významu mesta v regionálnych súvislostiach sústrediť v rámci celomestského centra, príp. mestských centier a  hlavných mestských urbanistických osí. Univerzitné školstvo rozvíjať a podporovať v nadväznosti na jestvujúce areály vysokých škôl. Podnikateľské aktivity vybavenostného charakteru sústrediť v rámci vybavenostno-výrobných zoskupení vo väzbe na výrobné areály v lokalitách Mlynárce, Klokočina (okrajová časť), Levická cesta, Chrenová-Janíkovce, Čermáň, Kynek, Horné Krškany, Dolné Krškany.    
Všeobecnou podmienkou pre zriadenie vybavenosti musí byť jednoznačné preukázanie predovšetkým splnenia príslušných normových ukazovateľov (hygienická norma, vhodné dopravné napojenie, požiarna norma, preukázanie napojenia na technickú vybavenosť, preukázanie odpadového hospodárstva, preukázanie bezbariérovosti ...). Nevyhnutnou podmienkou je preukázanie riešenia statickej dopravy v rámci vlastnej stavebnej parcely, nepripúšťa sa jej umiestnenie na verejné plochy.    
Rozvoj rekreácie a športovej vybavenosti riešiť v rámci športovo-rekreačných zón:  
1.  zóna sever: mestský park a jeho rozšírenie na ľavý breh rieky,  
2.  zóna juh: na ľavom brehu potoka Selenec za areálom Agrokomplexu.  
Územie medzi Zoborom  a  Dražovcami blokovať pre výhľadové zámery špecifickej vybavenosti nadregionálneho významu.  

Cintoríny tvoria súčasť vybavenosti nevýrobných služieb. Na území mesta sa nachádza 15 rôznych cintorínov. Zaplnené až preplnené sú cintoríny: mestský, chrenovský, dražovský, párovský a cintorín Cyrilometodský. Taktiež u ostatných cintorínov bude v pomerne krátkom čase kapacita zaplnená. Z uvedeného pohľadu to znamená riešenie tejto vybavenosti ako základnej, a je nutné rezervovať plochy pre ďalšie rozšírenie, príp. vybudovanie nových cintorínov, vo vzťahu k mestským častiam.    

dlhodobý výhľad  
- podporovať a rozvíjať univerzitné školstvo v náväznosti na jestvujúce areály vysokých škôl  

V priebehu roku 1999 boli zabezpečené projektové dokumentácie pre realizáciu rozšírenia nasledovných cintorínov:  
1.   Dražovský cintorín  
2.   Cyrilometodský cintorín  
3.   Mlynárecký cintorín  

a štúdie:  
1. rozšírenia a dotvorenia Kyneckého cintorína,  
2. dotvorenie nástupných priestorov Mestského cintorína v Nitre.    
V súčasnosti Mesto Nitra - referát správy mestského majetku v súčinnosti s odd. územného plánovania a architektúry zabezpečuje vhodnú lokalitu pre rozšírenie cintorína v Dolných Krškanoch.  


Plán   rozšírenia  cintorínov  

     Názov cintorína Strednodobo Dlhodobo  
1.     mestský -     podzemný rozvod vody -    vydláždenie cintorínskych komunikácií-     rekonštrukcia oplotenia a obvodových múrov-     smetné nádoby  
2.     chrenovský -     obnova vstupných dverí na dome smútku -     cintorínske komunikácie-dlažba-     podzemné rozvody vody-     smetné nádoby  
3.     párovský -     prepojenie prístrešku na DS-     úprava vnútorných       priestorov DS-     výmena vstupných dverí -    oprava cintorínskych komunikácií-    podzemný rozvod vody-    smetné nádoby  
4.     cintorín sv. Cyrila           a Metoda -     dobudovať časť cintorína pri DS-     kúrenie – plynofikácia-     vybudovanie krematória -    rekonštrukcia budov-    v rozširovaní cintorína pokračovať podľa PD-    objednať PD na rozšír. cint. do lesa – urnová časť  
5.     Horné Krškany -     prístupové cesty do hornej časti  cintorína -    dobudovať cintorín podľa vypracovanej PD  
6.     Dolné Krškany -    doriešiť rozšírenie cintorína-    doriešiť výrub stromov a výsadbu novej zelene -    vybudovanie nového cintorína  
7.     Janíkovce -     riešiť prívod vody do cintorína a rozvod po cintoríne -    vybudovanie cintorínskych komunikácií-    výrub agátov-    nová výsadba zelene  
8.     Štitáre -     opraviť dlažbu pri vstupe do DS -    komunikácie-    vodovod0  
9.     Dražovce -     opraviť prístrešok, napojiť        ho na DS -    pokračovať podľa PD  
10.     Mlynárce -     ukončiť rozšírenie cintorína -    pokračovať podľa PD  
11.     Kynek -     obnoviť vonkajšie nátery           prístrešku -     pokračovať podľa PD  
12.     Vojenský -     opíliť stromy-     opraviť všetky hroby  


3.    DOPRAVA  


Priamo, alebo v blízkom dotyku s riešeným územím sú trasované a celoeurópsky prijaté multimodálne dopravné koridory. Územím Nitry prechádza trasa už v súčasnosti európskeho významu E 571 (I/51 a I/65) Bratislava – Nitra – Zvolen, ktorá má ako budúca diaľnica D-65 všetky známky rozhodujúcej a strategickej cestnej komunikácie Slovenskej republiky.  
V železničnej doprave je mestom trasovaná dôležitá trať celoštátneho významu trať č.141 Leopoldov – Nitra – Kozárovce a územím mesta Nitry sa predpokladá budúce možné trasovanie vysokorýchlostnej železničnej trate (závery štúdie “Optimálny systém vedenia VRT na území SR“).  
Vo vodnej doprave sa nepredpokladá využitie vodného toku rieky Nitra na hospodárske využitie.    
V leteckej doprave sa ráta s podstatne vyšším využívaním miestneho letiska vo Veľkých Janíkovciach pre potreby osobnej leteckej dopravy celého Nitrianskeho kraja.  


3.1    AUTOMOBILOVÁ DOPRAVA  

Cestná sieť v Nitre vytvára dôležitú križovatku ciest I., II. a III. triedy. Možno ju rozdeliť na dve skupiny:  
-    nadradená sieť s cestami I. a II. triedy;  
-    doplnková sieť ciest III. triedy, ktorá sa priamo pripája na vyššie uvedenú skupinu ciest.  
Hlavnými koncepčnými zámermi mesta Nitra z hľadiska automobilovej dopravy sú:  
- ochrana centra mesta pred tranzitnými jazdami,  
- zníženie zaťaženia vnútromestských komunikácií od nadmernej cestnej dopravy, ktorá nemá priamy vzťah k mestu,  
- rozšírenie pešej zóny s väzbou na Horné mesto, rekonštrukcia IS a úprava priestoru Župného námestia a Podzámskej ulice,  
- realizovať záchytné parkoviská v kontakte s CMZ,  
- dobudovanie   cestných    prepojení   Hviezdoslavova   ul.  -  Braneckého ul.,  Kmeťova ul.-Kynek, Akademická ul.-Priemyselná ul., Jelenecká ul.-Zlatomoravecká ul., Slančíkovej Timravy-Wilsonovo nábrežie (premostením), Zobor-Staré Mesto (v predĺžení Kláštornej ul.), jestvujúce prepojenie na Tabakovej ul. rozšíriť na obojsmerné,    
- vytvoriť územné podmienky pre novú železničnú trať  Nitra-Trnovec n.V. v k.ú. Horné Krškany,  
- dobudovať prevádzkové zázemie letiska z hľadiska požiadaviek  medzinárodného štatútu malej leteckej dopravy,  
- návrh na umiestnenie tranzitných trás mimo zastavané územie mesta - rýchlostná komunikácia I/51 a I/65,  
- návrh na umiestnenie novej trasy rýchlostnej komunikácie v smere Nitra – Prievidza (I/64),  
- vytvorenie cestného okruhu okolo zastavanej časti mesta z komunikácií ciest I. tr. vo funkčnej triede B2,  
- vytvorenie cestného okruhu okolo centrálnej mestskej zóny z mestských komunikácií vo funkčnej triede C1,  
- vytvorenie pešieho centra z dopravne tlmených komunikácií s  prevládajúcim peším pohybom,  
- zbilancovanie potrieb statickej dopravy, najmä pre obytné funkcie mesta, a stanovenie jej potrieb v jednotlivých častiach mesta,  
- zbilancovanie potrieb motorizácie na kvantitu čerpacích staníc, a stanovenie jej potrieb v jednotlivých častiach mesta,  
- zdynamizovanie cestnej svetelnej signalizácie, t.j. prejsť z pevných signálnych plánov na dynamické,  
- zriadiť systém pre monitorovanie a ovládanie cestnej svetelnej signalizácie.  


Nadradená cestná sieť:  
Mesto leží na križovatke ciest I/51, I/65 a I/64, pričom prepojenie ciest I/51 (Trnava – Nitra) a I/65 (Nitra – Banská Bystrica) vytvára nosnú, strategickú trasu spájajúcu Bratislavu so stredným Slovenskom.    
Systém nadradených komunikácií cez mesto Nitra v návrhu vytvárajú optimálne podmienky pre budúce presmerovanie tranzitných jázd mimo zastavanú mestskú oblasť tak, aby bolo možné postupne znižovať negatívne dopady dopravy na mestské územie.  
V prípade pri cestách I/51 a I/65 sa teraz uvažuje o diaľničnom prepojení (D-65). V každom prípade budúceho vývoja dopravné potreby v tomto území si budú vyžadovať umiestnenie rýchlostnej cestnej komunikácie, ktorá bude zabezpečovať  kapacitné a rýchle cestné prepojenia v smere Bratislava – Nitra – stredné Slovensko:  

Južný obchvat (I/51 a I/65).  
Novonavrhovaná trasa je umiestená na južnom okraji mesta vo funkčnej triede A2, v kategórii MR 24,5/120 prípadne ako extravilánová komunikácia v kategórii R 24,5/120.    

Rýchlostná komunikácia I/64.  
V   smere   na   Prievidzu sa predpokladá umiestnenie   rýchlostnej komunikácie v kategórii  R 22,5/120. V smere na Nové Zámky sa cez miestnu časť Krškany predpokladá umiestenie rýchlostnej komunikácie v kategórii R 22,5/120. Cesta I/64 bude mimoúrovňovou križovatkou pripojená na južný rýchlostný obchvat.  

Cesta II/513 – Nitra – Hlohovec.  
Cesta je vo výhľade plánovaná v kategórii S 11,5/90. Výhľadovo sa navrhuje s jej preložením mimo katastrálne územie mesta Nitra.    

Cesta II/562 Nitra – Šaľa.  
Táto komunikácia bude zabezpečovať priame prepojenie krajského mesta s okresným mestom. Predpokladá sa jej prekategorizovanie na cestu I. triedy.    


Doplnková cestná sieť:  
Na nadradený systém dopravnej obsluhy sa pripájajú cesty II. a III. triedy. Cesty II. triedy sú:  
   II/513 Nitra – Hlohovec; II/562 Nitra – Šaľa  
Dopravný skelet mesta dopĺňajú tieto komunikácie - cesty III. triedy:  
  III/06433 cesta na Štitáre; III/05137 cesta na Veľké Janíkovce,    
  III/05136 Jarok; III/05133 Veľká Lehota;    
  III/51315 Zbehy; III/0651 Pohranice.  

STREDNÝ DOPRAVNÝ OKRUH  
V systéme mestských komunikácií je postupne vytváraný z prieťahových úsekov ciest I.triedy stredný dopravný okruh na rozhraní intenzívne zastavaného mestského prostredia.    
Stredný dopravný okruh  bude vo výhľade vytvorený z nasledujúcich trás (funkčná trieda B2, kategória je rôzna od MS 22,5/100  po MS 9,5/60):  
- dnešná trasa cesty I/51 na severnom obchvate centra, trasa pred kasárňami;    
- východná spojka v trase dnešnej Dlhej ulice (Chrenová);  
- južná spojka medzi Krškanmi a Janíkovcami (premostenie rieky Nitry v polohe Priemyselnej ulice) ;  
- západná spojka je vedená ťažiskom Klokočiny.  

VNÚTORNÝ DOPRAVNÝ OKRUH  
V bezprostrednej blízkosti centrálnej mestskej oblasti je umiestnený vnútorný dopravný okruh, ktorého hlavnou funkciou je zachytenie dopravy pred dopravne tlmeným centrom mesta. Vnútorný dopravný okruh umožní dopravnú obsluhu pre zásobovanie a trasovanie  liniek mestskej hromadnej dopravy v pešej dostupnosti k pešej centrálnej mestskej zóne.  
Hlavné obslužné komunikácie tvoria obvodovú distribučnú trasu s vhodným napojením z ostatných oblastí mesta: Chrenová, Zobor, Klokočina vedenú Wilsonovým nábrežím (premostenie rieky Nitry na ul. B.Slančíkovej)  – Kmeťkovou ulicou – Mostnou ulicou – Ďurkovou ulicou – Palánkom – Cintorínskou ulicou – Coboriho ulicou – Ulicou Československej armády s priečnym prepojením v mieste Štúrovej ulice a napojeniami na okruh v uliciach Mostná, Schurmannova, Štúrova, Staničná, Richtára Peregrína, triedy Andreja Hlinku.    
Vnútorné územie vymedzené dopravným okruhom obsahuje systém obslužných prístupových a prepojovacích komunikácií zväčša jednosmerného charakteru (ulica Fraňa Mojtu, Piaristická ulica, Damborského ulica) s výraznou statickou dopravou a dominanciou pešieho pohybu.  

MESTSKÉ KOMUNIKÁCIE  
Systém mestských komunikácií je vytvorený z komunikácií funkčnej triedy B2 – zberné triedy, ktorých je však pomerne málo. Tieto komunikácie sú v predĺžení dnešných ciest I. a II. triedy v prepojení medzi stredným a vnútorným dopravným okruhom.  

Statická doprava:  
Riešenie statickej dopravy je zamerané na nasledujúce zámery:  
- centrálna mestská zóna má zriadenú zónu kontrolovaného parkovania (formou umiestnených parkomatov pod kontrolou mestského úradu),  
- zóna kontrolovaného parkovania bude postupne rozširovaná s postupnou zmenou dopravných funkcií v prospech rozširovania peších oblastí centra,    
- parkovacia politika mesta musí mať priamy dopad na riadenie parkovania na území celého mesta s osobitnou kontrolou jeho centra,  
- všetky nové stavebné aktivity musia riešiť potreby normového parkovania na vlastnom pozemku.  

V rámci CMZ je nutné lokalizovať parkovacie objekty v polohách:    
- Podzámska ulica - 50 parkovacích miest – viacúrovňové parkovanie,  
- Pred Zimným štadiónom – 200 parkovacích miest,    
- Štúrova ulica (oproti a pred budovou súdu) – 140 parkovacích miest,  
- Svätoplukovo námestie – 250 parkovacích miest – podzemné parkovanie v rámci vybavenosti,  
- Štefánikova trieda (pred budovou krajského úradu) – 100 parkovacích miest,  
- Staničná ulica (pred železničnou stanicou) – 200 parkovacích miest.  

3.1.1.  Mestská autobusová doprava  

MAD v Nitre je zabezpečovaná časťou závodu SAD v Nitre. Má cca 34 liniek a jednu vozovňu. Linkovanie MAD je pomerne stabilné, pričom umiestnené zastávky umožňujú dostupnosť do 300 m na celom území mesta. Návrh MAD nepredpokladá výrazné zmeny v lokalizácii jej trás a zariadení.    
Toho času prebieha výberové konanie na dodávateľa výstavby plniacej stanice na  zemný plyn. Výstavbu zabezpečuje Slovenský plynárenský priemysel. Zmenou palivovej základne sa zvýši podstatne kvalita životného prostredia znížením emisií do ovzdušia a prispeje sa aj k zníženiu nákladov na prevádzku.    
V súčasnosti prebieha transformácia dopravného podniku, ako štátneho podniku, na akciovú spoločnosť a následne bude vykonaná privatizácia. Vytvorenie mestského dopravného podniku je možné vytvoriť s novým dopravcom, či už majetkovým odčlenením časti potrebnej pre výkon MAD alebo odkúpením časti akcií a tým vstupom do spoločnosti, ktorá bude zabezpečovať prepravné potreby obyvateľstva.  
V autobusoch MAD je potrebné zaviesť integrovaný dopravný systém (palubné počítače), ktoré prispejú k zobjektivizovaniu prepravných potrieb a zníženiu priamych nákladov, možné zníženie cestovného, zavedenie čipových kariet, ktorými je možné uskutočňovať platby aj pre iných dopravcov a iné druhy dopravy.  
V nasledujúcom období je potrebné pripravovať minimálne jednu polohu pre novú výstavbu vozovne MAD.  
S výstavbou trolejbusového systému MHD v Nitre sa neuvažuje. S prípravnými prácami s výstavbou trolejbusovej dopravy sa začalo v roku 1987 a pokračovalo sa s nimi do roku 1990. Realizácia výstavby bola plánovaná na dve etapy.  
1. etapa – Chrenová – Dolné Krškany - Klokočina    
2. etapa – Zobor – Staré mesto.  
Projekčné práce boli navrhované veľkoryso, s veľkými stavebnými a asanačnými úpravami:  
- asanácia cca 30 rodinných domov na Novozámockej ulici,  
- na križovatke Štúrova - Štefánikova bolo navrhnuté vybudovanie podchodov pod križovatkou,  
- odvodnenie Novozámockej ulice.  
Transformáciou mestského národného výboru na Mesto Nitra sa skončilo s prípravou, a to najmä z nezvládnuteľných požiadaviek finančných (aj pre výkup pozemkov) a stavebno-technických (jednoduché riešenia neboli priechodné).  
Perspektívu v rozvoji trolejbusovej dopravy nevidíme z týchto dôvodov:  
- v súčasnosti veľmi vysoké náklady na realizáciu,  
- vyššie náklady na prevádzku.  
- rozvoj MAD je možné realizovať zmenou palivovej základne z nafty na zemný plyn.  

3.1.2.  Prímestská a medzimestská autobusová doprava  

V Nitre je veľmi silná prímestská a diaľková autobusová hromadná doprava. Možno konštatovať, že medzimestská hromadná doprava je vo väčšine realizovaná prostredníctvom autobusovej dopravy (na úkor slabnúcej železničnej dopravy).  
V Nitre je centrálna autobusová stanica, ktorá je umiestnená v  tesnom susedstve so železničnou stanicou. Autobusová stanica nemá zodpovedajúcu výpravnú budovu.  
V Nitre je umiestnený závod SAD na Štúrovej ulici.  
Autobusová doprava predpokladá realizáciu rekonštrukcie autobusovej stanice s možnou väzbou na spoločnú výpravnú budovu so železnicou. Umiestnenie dopravného závodu SAD v Nitre si vyžaduje aj technické vybavenie pre údržbu vozového parku.  
Autobusová doprava v prímestskej a medzimestskej hromadnej doprave bude mať v Nitre stále prioritu.    

3.2.     PEŠIA DOPRAVA  

Rozvoj plôch určených chodcom v uplynulých rokoch bol veľmi citeľný. Na základe územno-plánovacích dokumentácií riešiacich centrálnu mestskú zónu bola uskutočnená rozsiahla prestavba uličných priestorov v historickom jadre mesta. Je pripravované rozšírenie tejto zóny aj pod Horné mesto (Župné námestie a Podzámska ulica).  
Zásadnou podmienkou pre riešenie pešej dopravy v meste je postupné pretváranie centrálnej mestskej zóny na rozsiahlu pešiu zónu s výrazným obmedzením vjazdu a pohybu automobilovej dopravy. V tejto oblasti sa postupne pretvárajú dnešné komunikácie a celé uličné priestory v smere od Hradu po Štefánikovu triedu v jednom smere a v priečnom smere po Štúrovej ulici na kvalitné pešie oblasti s podstatnou zmenou funkčných náplní v jednotlivých blokoch.  
Kvalitné dopravné riešenie pešej zóny si vyžaduje vysporiadanie so statickou dopravou potrebnou pre potreby centra a umiestnením liniek a zastávok MHD tak, aby boli optimálne splnené požiadavky vyplývajúce z dopravných potrieb prístupu do centra.  

3.2.1.  Turistické trasy  

Jedným z hlavných problémov je vysoká návštevnosť územia. Navrhujeme viesť turistické chodníky mimo najcennejších častí územia, hlavne lesnou časťou a usmerniť návštevníkov na tieto chodníky presunutím tabúľ náučného chodníka na tieto chodníky a zhustením tabúľ na tých miestach, kde sa návštevníci rozhodujú, ktorý chodník si vybrať. Zrušiť značenie na chodníkoch cez najcennejšie časti územia a zreteľne označiť, že ide o uzavretý chodník.  

3.2.2.  Cyklistická doprava  

Návrh cyklistickej dopravy je zameraný na sieť cyklistických cestičiek pre využívanie rekreačným spôsobom. V tomto sa jedná o využitie protipovodňových hrádzí na rieke Nitra pre účely turistických a rekreačných cyklistických trás, ktoré majú regionálny význam a môžu mať podstatné rozšírenie do celej oblasti, najmä južného Slovenska a celého Ponitria.  Vhodnou oblasťou pre ľahký rozvoj cyklotrás sú oblasti Chrenovej, Staré mesto, Párovce, Mlynárce, Klokočina, Krškany.    

3.3.     ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA  

Železnice ani zďaleka nemajú podobné postavenie ako cestná doprava, ich výkonnosť a ponuka pre obsluhu mesta je veľmi malá až nedostatočná. V tomto rámci má dominantnejšiu polohu na rozdiel od cestnej dopravy severo – južný smer. Na riešenom území sa nachádzajú jednokoľajné, neelektrifikované trate, ktoré majú svoj uzlový bod v stanici Nitra – Zbehy:  
-  Trať č.140 Šurany – Nitra – Zbehy – Topoľčany – Prievidza, so stanicami Dolné Krškany,   Nitra, Nitra zastávka, Mlynárce;    
-  Trať č. 141     Leopoldov – Zbehy – Kozárovce so stanicou Dražovce.  
V Nitre je osobná stanica (neperonizovaná, 6 dopravných koľají so zastaralou výpravnou budovou).  
V budúcnosti sa zo strany železničnej správy predpokladá elektrifikácia oboch tratí v systéme 25 kV/50Hz  so zachovaním jednokoľajného usporiadania.  
Z hľadiska rozvojových možností rezervujeme koridor pre umiestnenie novej železničnej trate v prepojení Nitra – Trnovec n. V.. Stanica Trnovec n. V. leží na trati Bratislava – Galanta – Štúrovo, ktorá je súčasťou medzinárodného multimodálneho dopravného koridoru. Takýmto prepojením by mesto Nitra mohlo byť zaradené do južnej železničnej spojnice Bratislava – Nitra – Zvolen – Košice, čo by znamenalo veľmi významné povýšenie železničnej dopravy.  
Možné trasovanie vysokorýchlostnej železničnej trate (VRT) je orientačne priestorovo fixované do polohy identickej s južným cestným obchvatom.  
V budúcom období je potrebné spracovanie dokumentácie zameranej na vytvorenie integrovaného systému prímestskej hromadnej dopravy, kde môže železnica mať významnú úlohu.  


3.4.     LETECKÁ DOPRAVA  

Letecká prevádzka nemá charakter dopravný. Na východnom okraji Nitry je umiestnené trávnaté letisko s dĺžkou dráhy 1400 m. Parametre vzletovej a pristávacej dráhy umožňujú jeho využívanie iba pre malé lietadlá (športová a agroletecká prevádzka).  
Návrh predpokladá zhodnotenie možností rozvoja leteckej dopravy s medzinárodným štatútom malej leteckej dopravy.  
Dnešný rozsah letiska vyhovuje dnešným a očakávaným budúcim požiadavkám na tento druh dopravy.  


3.5.     LANOVKOVÁ DOPRAVA  

V súčasnosti lanovka na Zobor – Pyramída nie je využívaná, vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu.    
V budúcnosti bude rekonštruovaná lanovka využívaná ako významná turistická atrakcia pre letnú a zimnú turistiku.  


3.6.     VODNÁ DOPRAVA  

V súčasnosti sa rieka Nitra z hľadiska lodnej dopravy nevyužíva, poskytuje iba rekreačný spôsob využitia.    
Návrh nepredpokladá rozvoj hospodárskej dopravy na rieke Nitre, vzhľadom na predpisované podjazdné výšky nad hladinou rieky pre prípadnú plavbu hospodárskych plavidiel akéhokoľvek druhu.  
Návrh predpokladá iba športové a turistické využitie rieky v  jej úseku na území mesta Nitry. V dotyku s riekou treba vytvoriť podmienky pre malé osobné prístavy a lodenice pre športovú a turistickú plavbu: lokality sú pod Hradom a v rekreačných zónach Juh a Sever.  
3.7.     VEREJNÉ OSVETLENIE  

Verejné osvetlenie (VO) je jednou z hlavných podmienok zaistenia bezpečnosti cestnej premávky a občanov v meste. Nakoľko je väčšina súčasných použitých svetelných zdrojov technologicky zastaralá a nízko účinná, je nutné vykonať výmenu svetelných zdrojov na zvýšenie bezpečnosti a atraktivity mesta.  

              Mestská časť strednodobo dlhodobo  
1.    Staré mesto I., II. výmena svetelných zdrojov za úspornejšie  v  prevedení  antivandal postupná výmena stožiarov, elektro-výzbroje, káblových rozvodov, rozvádzačov, pri rekonštrukcii  MK -  súčasne  VO  
spracovanie projektu a následná realizácia VO v parku (starý+nový), rekonštrukcia VO ulíc Fabrická, Braneckého, Kollárova, Ďurkova, časť Mostná, časť Schurmannova, Párovská zriadenie centrálneho dispečingu so  strediskom  údržby VO  
2.    Chrenová I., II., III. výmena svetelných zdrojov za úspornejšie v prevedení antivandal, orezávanie zelených porastov s cieľom zvýšenia intenzity VO postupná rekonštrukcia vnútroblokových súborov jednotlivých častí sídliska v postupnosti budovania sídliska  
3.   Klokočina I., II., III. -“- -“-  
4.     Zobor výmena starého vzdušného vedenia za káblové, výmena svetelných zdrojov pri rekonštrukcii MK súčasne vybudovať moderné VO, postupná výmena RVO  
5.     Prímestské časti:          Janíkovce, Horné  Krškany, Dolné Krškany, Dražovce, Kynek -“- -“-  
      Celkovo verejné osvetlenie obnova strojového vybavenia, meracie prístroje pre určovanie skratov vedení, hrúbky stien stožiarov, obnova vozidlového parku, nákup parkovej a chodníkovej plošiny, postupná výmena starých plošín typu MP 10,12,16 zriadenie centrálneho strediska údržby VO, CSS a parkovacích automatov, ďalšia obnova strojového a vozidlového parku  


3.8.  AUTOBUSOVÉ ČAKÁRNE  

Na kultúru cestovania v podstatnej miere vplýva stav použitých autobusových čakární. Z pohľadu funkčnosti a estetickosti je nutné postupne vymieňať zastaralé, skorodované a neestetické autobusové čakárne za nové. Ďalšou možnosťou je modernizácia a výmena autobusových čakární formou dlhodobého prenájmu reklamných priestorov a predajných stánkov na autobusových čakárňach.  


3.9.  FONTÁNY  
 
V meste Nitra máme 8 fontán v lokalite mesta a na pešej zóne 3 fontány, z ktorých dve slúžia ako pitníky. Pre spríjemnenie životného prostredia navrhujeme celkovú rekonštrukciu fontán:  
- park pred kúpaliskom  
- obchodný dom SANDOKAN  
- Okresný súd  
- Svätoplukovo námestie (DAB)  
- Pred Olympiou (PKO)  
Obnovu technologických zariadení, vybudovanie šácht a elektrických rozvodov na fontánach:  
- Štrefánikova (vedľa Coboriho)  
- Žaby (starý park)  
- DK Orbis  
Na fontáne a pitníkoch pešej zóny navrhujeme premiestniť elektromotorickú časť rozvodov zo šácht do rozvodných skríň nad povrch.  


3.10.    ROZVOJ ČISTENIA MESTA              


Na úseku Strednodobo Dlhodobo  
Čistenie MK nákup univerzálnych výkonných zametacích a umývacích mechanizmov, následné prepracovanie rajonizácie čistenia MK doriešiť skládkovanie, odvoz a likvidáciu odpadu zo zametacích vozidiel  
Čistenie chodníkov nákup univerzálnych výkonných zametacích a umývacích mechanizmov, následné prepracovanie rajonizácie čistenia chodníkov vybudovanie bezbariérových nájazdov na chodníky  
Čistenie dažďových vpustí zabezpečenie dvíhacieho zariadenia, záchytných košov, nákup a výmena košov za korozivzdorné nákup výkonného vysokotlakého a odsávacieho stroja  
Čistenie 60 l smetných nádob obnova, výmena a doplnenie smetných  nádob, účelné rozdelenie v meste, zabezpečenie nákupu modernizácia smetných nádob, riešenie nových technologických postupov  
Verejné WC rekonštrukcia verejných WC na Župnom námestí, Párovskej, Cintorínskej a Jurkovičovej ulici vybudovanie verejného WC v blízkosti pešej zóny, rozmiestnenie jednobunkových automatických WC na vybraných miestach  

4.  TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA  

4.1.    VODNÉ HOSPODÁRSTVO  
V rámci konceptu nového ÚPN-SÚ Nitra bolo vypracované hydrotechnické posúdenie stokovej siete. Podkladom bola štúdia „Nitra-rekonštrukcia a rozšírenie stokovej siete“ vypracovaná v roku 1979 HYDROCONSULTOM Bratislava a projektová dokumentácia „Kanalizačný systém Dolné Krškany“ vypracovaná v r.1979 ZsVAK Nitra. Podrobné  hydrotechnické posúdenie jednotlivých zberačov a stôk, ako i konkrétny návrh stôk v novonavrhovanom území, bude potrebné vykonať v nižšom stupni územnoplánovacej dokumentácie alebo samostatnej projektovej dokumentácie kanalizácie.  
Podstatná časť územia sídelného útvaru je odkanalizovaná do pravobrežného jednotného kanalizačného systému, kde hlavným  kanalizačným zberačom je stoka „A“, ktorej trasa začína na Podzámskej ulici, a na ktorú sa postupne po trase napájajú jednotlivé zberače B, C, D, E, F, K odvádzajúce odpadové vody z územia mestských častí Staré mesto, Mlynárce, Diely, Čermáň, Klokočina.  
Hlavným kanalizačným zberačom na ľavom brehu rieky je zberač H, ktorý odvádza odpadové vody do ČOV z častí Chrenová a Zobor. Do povodia tohto zberača pribudnú nové  kanalizačné povodia z novonavrhovaných území pre zástavbu oproti štúdii „HYCO 79“ a odpadnú územia Dražovce (zberač G) a Hrnčiarovce (pokračovanie zberača H), zberač „H“ sa napája na zberač „A“ v polohe Priemyselnej ulice.  
Pre návrhové obdobie bude potrebné rekonštruovať preťažené úseky zberača A, príp. posilniť o ďalšie potrubie. Ďalej bude potrebné zrealizovať ľavobrežný úsek zberača A pre potreby zapojenia povodia zberača P a novonavrhovaných zberačov R, S, T, ktorými je riešené odkanalizovanie územia Horných a Dolných Krškán. Zberač „H“ bude potrebné zrekonštruovať, príp. posilniť po celej dĺžke.  
Mesto Nitra požiadalo v r. 2000 o príspevok PHARE  na investície v životnom prostredí pre vybudovanie ...
...kompletný dokument "KONCEPCIA ROZVOJA MESTA NITRY" si môžete stiahnuť v prílohe vo formáte .pdf